Sviatok svätého Mikuláša je jeden z najobľúbenejší dní v roku najmä pre deti. Oslavujeme ho 6. decembra, v deň pamiatky jeho smrti. V našich končinách v tento deň stretávame prestrojeného Mikuláša po boku s anjelom a čertom, ktorí môžu dobrých odmeniť a tých menej dobrých potrestať. Zároveň si večer pred týmto dňom čistíme a pripravujeme topánky, aby Mikuláš mohol v noci do nich vložiť malé prekvapenie. Charakteristickým znakom tohto dňa je darovanie drobných darčekov alebo sladkostí a ovocia. Pôvod tohto zvyku je zo známeho príbehu zo života spomenutého svätca.
Aká je skutočná história svätého Mikuláša a prečo dostávame sladkosti?
Mikuláš, ktorého si pripomíname v šiesty decembrový deň, sa narodil zrejme niekedy na konci 3. storočia po Kr. v maloázijskom meste Patara, hlavnom meste Lýkie. Bližšie určenie dátumov v jeho živote bohužiaľ nie je možné. Vieme však, že neskôr v 4. storočí pôsobil ako biskup v meste Myra, čo je dnes turecké Demre. Ústredným bodom rokovaní biskupov bola otázka tzv. arianizmu, teda učenia biskupa Aria a jeho prívržencov, podľa ktorého Ježiš ako božská osoba neexistovala od samého počiatku, ale bola v istom momente stvorená. Mikuláša Ariove názory vraj tak „vytočili“, že k nemu podišiel a strelil mu facku.
Mikuláš je však oveľa známejší vďaka inému známemu príbehu. Ten je práve základom pre dnešný zvyk obdarovania druhých v deň jeho sviatku. V tomto príbehu vystupuje Mikuláš ešte ako mladý muž. Po smrti svojich bohatých a zbožných rodičov Epifana a Johany, hľadal ich rovnako zbožný syn spôsob, ako vhodne rozdať svoj zdedený majetok. Budúci svätec sa vtedy dozvedel o osude svojho suseda v Patare. Ten bol otcom troch dcér, a hoci bol zámožného pôvodu, dostal sa do ťažkej finančnej situácie a mal tak problém zabezpečiť im nielen veno, ale aj samotné živobytie. Preto, aby mohli vôbec prežiť, zvažoval poslať svoje tri dcéry na prostitúciu. Mikuláš sa o tom dopočul a rozhodol sa konať. Príbeh vraví, že svojmu susedovi vhodil cez okno mešec s množstvom zlata. Otec tak mohol vydať svoju najstaršiu dcéru. Situácia sa v priebehu ďalších nocí ešte dva razy zopakovala. Pri poslednom „mikulášskom” obdarovaní však otec zbadal svojho dobrodinca a vrúcne sa mu poďakoval. Jeho dcéry tak namiesto pochybného povolania dostali možnosť dobrého vydaja. Hoci si darca v ten večer prial, aby jeho identita ostala utajená, dojatý otec nakoniec rozpovedal, čo sa mu prihodilo, celému okoliu. A túto príhodu si rozprávame až dodnes.
